Zmysel života - Domnienky, Hľadanie

Domnienky

V našich končinách koluje viacero domnienok o zmysle života. Jednou z nich je tvrdenie, že zmyslom života je život sám. Nie sú známe argumenty, fakty alebo aspoň indície na podporu tohto tvrdenia, a preto sa nedá považovať za názor. Aj keď je to len domnienka, mnohým hľadačom zmyslu života pomáha v nejakej fáze života. Z tohto dôvodu nie je zbytočná, ani príliš škodlivá, je len mierne zavádzajúca, lebo sa javí ako nasledovaniahodné zrnko múdrosti.

Na druhej strane, dá sa celkom ľahko zistiť, prečo je táto domnienka chybná: zo skúsenosti vieme, že najlepšou školou je život sám; analogicky by malo platiť aj tvrdenie, že zmyslom školy je škola sama, čo je očividný skrat, nezmysel, podobne ako zovšeobecnené tvrdenie, že zmyslom niečoho je to niečo samé.

Ďalšia domnienka pochádza z východných filozofií a náboženstiev, vyjadrená tvrdením, že dôležitá je cesta, nie cieľ. Veľmi sa hodí tým, ktorí obľubujú (nadmerné) množstvo aktivít - mnoho projektov, mnoho koníčkov, mnoho cestovania, mnoho hudby, mnoho tancovania, ... mnoho čohokoľvek, čo prehluší túžbu hľadať a nájsť zmysel života.

Iného druhu je domnienka, že život nemá zmysel, v rozvinutejšom tvare, že zmyslom života je to, že nič nemá zmysel. Vyznávajú ju napríklad ľudia, ktorí utrpeli životné dezilúzie a v dôsledku toho inklinujú k cynizmu, anarchizmu a nihilistickým postojom. Osvojujú si ju napríklad aj tí, ktorí si potrebujú racionalizovať svoje tvrdé životné postoje nadobudnuté v honbe za peniazmi a mocou.

Za zmienku stoja snahy dopátrať sa zmyslu života prieskumom mienky nejakého súboru osôb. Ľudia najčastejšie uvádzajú, že zmyslom ich života sú deti, manžel(ka), peniaze a majetok, spoločenské postavenie, chata, záhrada. Z toho potom vyplýva domnienka, že univerzálny zmysel života neexistuje, že každý človek má svoj individuálny zmysel života.

V takto vedenom prieskume sa skrýva zopár ošemetností. Predovšetkým, aby sa týmto spôsobom dal naozaj nájsť zmysel života, v skúmanom súbore osôb by sa musel nachádzať aspoň jeden človek, ktorý vie, čo je zmysel života, musel by byť ochotný a schopný o ňom komunikovať, a vedúci prieskumu by musel jeho poňatie zmyslu života rozpoznať a uznať. Okrem toho, deti, manžel(ka), ... chata, záhrada nie sú zmyslom života, môžu byť niektorým ľuďom náplňou života, môžu životu nejaký význam načas prepožičať. Pokiaľ k tomuto záveru neprídu sami, čaká ich trpká dezilúzia, keď prídu o takto nadnesenú náplň života - obľúbené dieťa nemusí zomrieť, stačí keď sa odsťahuje; milovaný partner nemusí odísť, stačí keď zanikne porozumenie s ním; spoločenské postavenie môže upadnúť stratou zamestnania alebo odchodom do dôchodku.

Týmto končí tento krátky a neúplný zoznam domnienok o zmysle života. Keďže sú nepodložené a (ľahko) vyvrátiteľné, neprinášajú zásadné životné poznanie, nevedú k uspokojeniu, a preto sú použiteľné len dočasne, ak vôbec. Nositelia a šíritelia takýchto domnienok na to časom prídu úsudkom alebo vplyvom životných skúseností a konfrontácií.

Hľadanie

Nie je vhodné zaujímať sa o zmysel života len zo zvedavosti alebo len pod vplyvom iných ľudí. Predčasný záujem o zmysel života je podobný zvedavosti detí o knihy pre dospelých: v lepšom prípade ich nepochopia, v horšom prípade budú z nich vykoľajení alebo ich (sčasti) pochopia za cenu predčasného dozretia. Predčasné pochopenie zmyslu života, podobne ako aj predčasné dozretie, kladie na človeka zvýšenú zodpovednosť úmernú zvýšenej informovanosti.

Tento text preto nie je adresovaný tým, ktorí ešte necítia túžbu poznať zmysel života, a ani tým, ktorí sa o zmysel života síce zaujímajú, ale chcú ho aj ďalej hľadať samostatne.

Dobré je, keď človek prirodzene dospeje emocionálne aj intelektuálne, keď počká kým v ňom vznikne a narastie túžba a potreba poznať zmysel života, a prípadne aj odpovede na iné kardinálne otázky ľudského života. Existujú dve hlavné metódy ako ich poznávať:

vlastnými silami a následne porovnať svoje poznanie s poznaním iných ľudí,
oboznámiť sa poznaniami iných ľudí a následne ich overovať a vylepšovať.

Obe tieto metódy je možné striedať a inak kombinovať a vytvárať si tak vlastnú metódu poznávania. Potom, keď človek spozná zmysel života v princípe, nasleduje etapa dopĺňania a spresňovania detailov, a aplikácia poznaného v bežnom živote.

Ťažšie to majú ľudia ambivalentní - ktorí si súčasne aj želajú, aj neprajú spoznať zmysel života. Ešte horšie to majú ľudia, ktorí cítia a vedia, že by sa mali venovať takýmto témam, ale nechcú. V oboch prípadoch je potrebné najprv odstrániť vnútorné prekážky, ktoré človeku bránia venovať sa hľadaniu zmyslu života. V druhom prípade sa to obvykle podarí až následkom vážnych životných otrasov, po ktorých nechcejúci zmení svoj postoj.

Poznámka:
Celá publikácia je dostupná zo stránky Zmysel života.