Bondyovky '96

Tento text sa zaoberá vybranými pozoruhodnými momentmi života a diela Egona Bondyho, i keď nie vždy spôsobom, ktorý by si azda želali jeho obdivovatelia. Egon Bondy, občianskym menom Zbyněk Fišer, žil v rokoch 1930-2007, bol český básnik, spisovateľ a filozof, známa postava disentu a undergroundu, rebel pred aj po roku 1989.

Podľa životopisov dostupných na internete sa traduje, že:

židovský pseudonym Egon Fišer si zvolil v 40-tych rokoch na protest proti procesom v ZSSR;
čerpal z marxizmu, ale nepodľahol horúčke Februára ‘48, ani propagande po nástupe komunistov;
kritizoval reálny socializmus, ale nepodľahol vplyvom Charty 77, považoval ju za výťah k moci;
polupracoval s ŠTB v niekoľkých fázach v 60-tych až 80-tych rokoch;
na protest proti rozdeleniu ČeskoSlovenska sa v roku 1993 presťahoval do Bratislavy, kde žil do smrti;
kritizoval zvyky konzumnej spoločnosti, ktoré po roku 1989 naplno vtrhli aj k nám.

Bondyho dielo je obsiahle, tu naň pozrieme najmä prostredníctvom štyroch jeho próz, ktoré vydalo vydavateľstvo PT v Bratislave v troch publikáciách v rokoch 1997-8. V prvej publikácii sa nachádza párstranová Agónie a dlhšia Epizóda '96. Druhá publikácia má názov Údolí, tretia má názov Týden v tichém městě. Agónie je z jesene 1993, ostatné prózy sú z roku 1996. Próza Epizóda '96 je v slovenčine.

Agónie je v podstate stručný, pesimistický záznam zo života dôchodcov cca v rokoch 1990-3. Popisuje vynútený ekonomický úpadok starodôchodcov, kedy ceny rástli, ale dôchodky nie. Dá sa k nej povedať akurát len áno, a obdivovať nebolestínsky štýl, ktorým autor zvláda aj škaredšie a temnejšie stránky života. Toto nebolestínske poňatie je charakteristické pre všetky jeho tu spomínané prózy.

( ... krátené ...)

Neoverené východiská, chybné postupy, skratové rozmýšľanie - niet divu, že Bondy nie je spokojný so svojou životnou bilanciou (Údolí s.46+). Vyjadruje aj hlbokú nespokojnosť so sebou, so svojim JA (s.68, 77+), má so svojim JA problémy (s.95). Vtip je v tom, že jeho problémom nie je celé jeho JA, ale len jeho ego, jeho (zvyšková?) pýcha. Bez tohto spresnenia nie je problém (jeho) JA riešiteľný.

Egon Bondy šiel za poznaním desiatky rokov a nedosiahol ho. Šiel za poznaním len s použitím intelektu a predpojato, a tým sa vopred odsúdil na nezdar. Nečudo, že zažíval frustrácie, opicu zo svojho filozofovania - nielenže sa mu nepodarilo poskladať puzzle obrazu sveta a života, ale jeho filozofovanie mu generovalo viac otázok a nejasností než odpovedí. Jeho prózy, to je stručné a presvedčivé svedectvo o márnosti (jeho) filozofie. Tri zo štyroch tu recenzovaných próz napísal v roku 1996, vo veku 66 rokov. Do konca života mu zostalo ešte 11 rokov, čo bolo dosť času na opustenie chybných premís a opravu chybných úvah. Dúfam, že sa mu to (aspoň sčasti) podarilo.

~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~

K stiahnutiu je celá esej.
cena a podmienky | download