Neškodné a užitočné vírusy sotva môžu existovať

Abstrakt

Niektorí autori vírusov a dokonca aj niektorí antivírusoví experti tvrdia, že vírusy a programovacie techniky použité na ich zhotovenie nie sú škodlivé, a preto ani zlé. Argumentujú tým, že vírusy, ktoré nemajú schopnosť nejakej akcie, ani škodlivej, ani užitočnej, sú neškodné, a preto sú neutrálne; a že vírusy, ktoré sú schopné vykonať užitočnú akciu, sú užitočné, a preto sú dobré. Cieľom tohto článku je diskusia vedúca k prakticky použiteľnému stanovisku k existencii a použiteľnosti takýchto počítačových vírusov.

Takéto diskusie stále neutíchajú. Nie sú ani čisto akademické, pretože náš základný postoj k vírusom, technikám ich implementácie, ich pôvodcom a šíriteľom, závisia na výsledkoch týchto diskusií. Ak sú vírusy zo svojej podstaty neutrálne, potom je potrebné postihovať len ich nevhodný účel a použitie. Ale ak zistíme, že vírusy sú v princípe škodlivé, získame právo na iný, dôslednejší postioj k nim, a to aj v legislatíve.

Štyri hlavné časti článku sú venované škodlivým vírusom, 'neškodným' vírusom, 'užitočným' vírusom, a porovnaniu užitočných vírusov s užitočnými programami.

Analýza 'neškodných' vírusov ukazuje ich potenciálne nebezpečnú povahu a končí nasledovným tvrdením:

Neškodnosť počítačových vírusov sa nedá garantovať.

Analýza 'užitočných' vírusov, ktoré sú schopné vykonať užitočnú akciu, ukazuje, že si zachovávajú hazardnú povahu predtým analyzovaných vírusov, a preto nie sú jednoznačne užitočné. Predpokladá sa, že každá užitočná akcia, vykonateľná vírusom, je vykonateľná aj nejakým užitočným programom, ktorý nie je vírusom. Nasledujúce porovnanie 'užitočných' vírusov a užitočných programov ukazuje niekoľko nedostatkov 'užitočných' vírusov a výhod užitočných programov. Končí nasledovným tvrdením:

Užitočné vírusy sú zbytočné.

Dôsledky získaných výsledkov sú zhrnuté v závere článku.

Anglická verzia tohto článku bola publikovaná v zborníku Piatej medzinárodnej konferencie Virus Bulletin (str.193-198), ktorá sa konala v Bostone v septembri 1995.